Konečne vám tu dávam to prekvapko ☺! Sú to otázky, ktoré si určite mnohý z vás museli aspoň raz položiť. Napríklad, ako vzniká dúha. Viete, že to spôsobuje dážď a slnko, ale tu to budete mať napísané podrobnejšie. Alebo napríklad, prečo teraz nastáva globálne otepľovanie a kvôli tomu sa možno dožijeme roztopenia ľadovcov na Arktíde. Toto všetko si prečítate práve na tejto stránke a práve tu :-P!

           Staroveké severské národy verili, že dúha je „mostom bohov“, ktorý spája Zem s nebesami. Veľa iných kultúr pokladá dúhu za tajomný symbol mieru a nádeje.

Tvárou Slnka občas prebehnú tmavé škvrny. Sú to pomerne chladné plochy, iba 2000°C v porovnaní s 5500°C na ostatných plochách povrchu Slnka. Slnečné škvrny vznikajú vtedy, keď sa magnetické siločiary priamo pod povrchom Slnka zakrivia a zablokujú energiu, ktorá prúdi z jeho jadra.

            Najsilnejšie svetové víchrice sú známe pod rôznymi názvami – hurikány v USA, tajfúny v juhovýchodnej Azii a cyklón v oblasti Indického a Tichého oceánu. Vždy však ide o podobný typ vícrice, rakzvaný tropický cyklón, ktorý si razí cestu nad morom i nad pevninou s takou silou, že by mohol pokryť enegertickú potrebu USA na celé stáročie. 

Tieto veterné smršte sa rodia tam, kde nad teplým morom stúpa teplý a vlhký tropický vzduch. Keď sa začne ochladzovať v chladnejšom vzduchu vo väčších výškach, kondenzuje sa do podoby búrkových mrakov. Voda meniaca sa na dažďové kvapky uvoľňuje teplo. Toto teplo v oblaku stúpa a nad morskou hladinou nastáva hore vzduch, čo ďalej posilňuje vietor.

            Víchrica naberá z mora vlhkosť a teplo a silnie. Stupňujúce sa vetry vťahuje do stredu, kde teplý vzduch stúpa najrýchlejšie a víchrica nakoniec začne rotovať okolo svojho stredového oka. Čím je vír tesnejší, tým rýchlejšie sa víchrica otáča. Smršť nakoniec odumiera, keď sa vzdiali od teplých morí, ktoré jej dodávajú energiu, alebo keď sa jej štruktúra rozpadne vplyvom vo veľkých výškach.

V snehových závejoch môžu medvedice len ťažko nájsť prirodzené úkryty, preto si musia postaviť vlastné. Mocnými labami vyhrabú do vrstvy uchého pevného snehu asi 1,8 metrovú chodbu (je známi prípad, keď si medvedica vyhrabala až 12 metrovú chodbu), ktorá ju spolu s mláďatami chráni pred arktickým mrazom.

            Inokedy sa nechá celá zasnežiť a potom iba zväčší dutinu, ktorá sa vytvorí okolo jej tela. Na konci brloha si potom vyhrabe klenutú komoru so zvýšenou plošinou. V takomto brlohu prečká krutú zimu. Ak vonkajšia teplota klesne až na

-30 °C v brlohu sa vzduch zohreje od tela medvedice a teplota v ňom môže byť vyššia až o 21 °C. Medvedica niekedy rebúra do stropu vetraciu šachtu, ale podobné diery môžu vzniknúť, keď medvedica zoškrabáva ľad z povrchu stien brloha.

            Mláďatá sa rodia v decembri a januári a prvé tri mesiace svojho života trávia v bezpečí brloha pod ochranou medvedice.