Kde bolo, tam bolo, bol postavený drevený panelák s 3 poschodiamy a podkrovým. Žili si tam ľudia ako napríklad Švihnutá, Kôrka, Bruchár a iný. Nemali žiadne problémy, až raz prišlo malé tornádo a celý panelák im spadol len veci a nábytok zostali na mieste (čiže vo vzduchu). Švihnutá pribehla ku troskám, jednu odtiahla a uvidela svojho polomŕtvého manžela. ,,Silonka! Zavolaj sanitku! Inak zomriem!!!" a viac nepovedal. Silonka iba dala naspäť dosku a začala nariekať: ,,Ááách, čo teraz budem robiť! Moje šperky zostali hore! A môj manžel nechová taký dlhý rebrík!!!" Plakala hodnú chvíľu a potom začula akýsi hlas: ,,Silonka, neplač moja, splním ti 1 želanie!" Silonka sa obzerala a vedľa seba zbadala škriatka, ktorý bol oblečený v tielku a trenkách. Mal sivé vlasy a fúzy a malé čierné oči. ,,Bodaj by sa pod tebou zem prepadla! Kde si bol keď som si brala nemožného manžela? Mohla som ho zabiť ja a vina by sa zvalila na teba! Teraz chcem od teba akurát taký prd! Zmizni mi z očí!" zúrivo hovorila škriatkovy. Škriatok na to: ,, Toto boli tri želania. Splniť ti však môžem len jedno, tak si vyber, že ktoré!" Silonka sa zamyslela. Ktoré želanie si dať splniť? Nakoniec sa rozhodla. ,, Zmizni z očí!!!" Vykríkla. ,,Tvoje želanie mi je rozkazom!" prešibane sa usmial škriatok a odmiestnil sa. ,, Do kelu! Ja som ale krava! Veď som mohla mať späť moje šperky! Bodaj by som bola mŕtva!" a hneď jak to povedala padla na zem mŕtva. Po chodníku išiel pán Bruchár so psom Ariposratolesom. Keď na zemi zbadal mŕtvu Silonku, iba poznamenal ,, Konečne nám tá krava nebude špiniť náš panelák! Vždy som vravel, že nedopadne dobre!!! Poďme Ariposratoles od tej smradľavej zdochliny!" na to sa otočil k miestu, kde bol kedysi panelák ,, No do čerta! Tá Švihnutá nám zbúrala panelák! To musím nahlásiť polícii! Poďme Ariposratoles!" povedal a odišiel na políciu...
